Kostol božského srdca Ježišovho

Hoci firma Baťa založila veľké množstvo kolónii a satelitných miest, počet sakrálnych objektov realizovaných jej stavebným oddelením nie je veľký. V Baťovanoch jeden z toho mála nájdeme, avšak ani priebeh jeho výstavby nebol hladký.  

V roku 1942 rozhodla firma Baťa - slovenská účastnícka spoločnosť o výstavbe rímskokatolíckeho kostola pre Baťovany. Dovtedy bol rímskokatlolícky, rovnako ako evenjelický kostol, umiestnený v provizórnej drevenej ubikácii. Koncom 40. rokov vznikol aj návrh stavby evenjelického kostola, ktorý objednávala evenjelická obec (autormi boli Eugen Kramár, Štefan Lukačovič). Realizovali sa však len jeho základy, keďže výstavba bola zastavená novou komunistickou štátnou mocou. Evenjelický kostol sídli aj po viac ako 80 rokoch v rovnakej drevenej “dočasnej” stavbe. V tomto smere mali rímskokatolícki veriaci väčšie šťastie. Bojovali však s nedostatkom materiálu a financií. 

Autorom kostola v Baťovanoch je architekt Vladimír Karfík (1901−1996), ktorý v tom čase šéfoval zlínskemu stavebnému oddeleniu. Ide o projekt, ktorý Karfík pôvodne navrhol v roku 1937 pre Baťov (dnes Otrokovice), tu sa nerealizoval. Oproti Baťovu boli Baťovany dimenzované pre menší počet obyvateľov, čo indikovalo aj menší počet veriacich. Karfík svoj pôvodný návrh upravil, zmenil rozostup skeletového modulu z 9,02m x 6,15m na 9,9 m x 4,5m. Týmto sa skrátila dĺžka hlavnej lode kostola a zmenila sa jeho kapacita (pôvodne 400 miest na sedenie zredukoval na 270). Rozdiel nastal tiež vo svetlej výške z 11 m sa zmenila na 9,9 m a Karfík tiež o 3 metre znížil vežu kostola. 

Kostol z južnej strany uzatvára námestie, ktoré svojim funkčným členením a najmä parkovou časťou pripomína  Gahurov prospekt ve Zlíně. Z juhu susedí s riekou Nitrou a hornatou krajinou pohoria Tribeč. Je tak, s výnimkou priľahlých obytných zón s východu a západu, zasadený v zeleni, čo dáva vyniknúť jeho bledo-sivej fasáde. 

V Karfíkových dielach nemožno nevidieť vplyv veľkých architektov svojej doby, u ktorých naberal skúsenosti počas štúdii v USA. Jeho skúsenosti s výškovými stavbami sa neprejavili len počas projektovania administratívnej budovy 21, ale sú citeľné aj v architektúre kostola pre Baťovany. Kostol vizuálne predlžuje akcentom na vertikály. Robí tak najmä pri riešení okenných výplní, ktoré sú monumentálne, a ktoré máme chuť prirovnať ku gotickým vitrážovým oknám. Narozdiel od nich sú čisto funkcionalistické, prísne geometrické a číre. Túto vertikalitu dosahuje najmä subtílnym pozdĺžnym členením okien, ktoré prebieha vždy po celej výške budovy. Naopak, horizontály sú akoby potláčané, cítiť ich len jemne v predeloch okenných tabúľ. Dokonca aj horizontálne ustupovanie veže akcentuje viac vertikálny charakter stavby. Kostel má na veži ochodz, s výhľadom na celé baťovské centrum mesta. Bohužiaľ, v súčasnosti je veža pre verejnosť uzatvorená.    

Môžeme povedať, že kostol vo svojej podstate kopíruje program katolíckych kostolov tak, ako ich poznáme od stredoveku. Ide o halové trojlodie ukončené presbytériom s bočnými kaplnkami. Stĺpy konštrukcie železobetónového skeletu skutočne pôsobia akoby priestor delili na hlavnú a dve bočné lode kostola. Pozoruhodné je aj technické riešenie kostola. Vykurovací systém je umiestnený v suteréne a teplo sa do kostola dostáva prieduchmi v stenách či pod lavicami. Vopred sa počíta s umelým osvetlením kostola, v interiéry teda nie sú náhodne umiestené svietidlá. Pre tie sú vytvorené hliníkové rámy, každé svetlo má svoju úlohu. Neónové svietenie sa stalo aj súčasťou výzdoby kostola - večné svetlo v podobe červeného plameňa, rozeta v bočnej kaplnke a kríže na stĺpoch (dnes už vymenené za LED svietenie). 

Autorom interiérového vyznenia je rovnako Vladimír Karfík. Matriálovo sa okrem čistých bielo omietaných plôch stretávame s obkladom z tuhárskeho mramoru - na stĺpoch vytvára dojem kanelúrovania, na podlahe vo forme terazza. Mramor pochádza z kameňolomu obce Tuhár, ktorý v roku 1937 odkúpila firma Baťa a začala tu so systematickou ťažbou. Taksito, dodávateľom dreveného inventáru kostola bola baťovská nábytkárska fabrika v Pravenci (lavice, spovednice, iný nábytok). 

Autorom sochárskej výzdoby je Tibor Bartfay (12.máj 1922, Nitra– 3.október 2015, Bratislava), ktorého si vybral samotný Karfík. Ide o 14 zastavení krížovej cesty, ústrednú sochu Krista a dvanásť postáv apoštolov, pre dva bočné oltáre reliéfy svätej rodiny a snímania z kríža a plastiku Krista pre Boží hrob. V exteriéri dopĺňajú toto dielo reliéfy se symboly štyroch evanjelistov nad hlavným vstupom a Ducha svätého nad zadným vchodom do kostola. Výstavba kostola sa neustále predlžovala, najprv z nedostatku materiálu, neskôr z nedostatku financií. Kostol sa podarilo dokončiť len vďaka verejnej zbierke baťovských zamestnancov v Baťovanoch. Vysviacka kostola bola naplánovaná na máj 1949, tá kvôli nastupujúcemu režimu nemohla prebehnúť a udiala sa len tajne. Oficiálne bol kostol vysvätený až 2. 9.1989. 

Kostol božského srdca Ježišovho je zaradený na Zoznam národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. 

 

 

KJ