Bývanie v Baťovanoch

V prvom zastavovacom pláne pre Baťovany od Jiřího Voženílka z roku 1938 sú rodinné domy plánované v zónach, ktoré sa pripájajú z oboch strán spodnej časti námestia. S výstavbou domov sa začalo na východ od neho. Postupne však pribúdali zmeny v urbanizme aj realizovaných hmotách, ktoré zapríčiňovali rôzne lokálne podmienky (v prípade Baťovian vysoká spodná voda a močaristé pôdy).  

Prvé domy vznikli na ulici, ktorá neskôr dostala názov Červená. Meno tejto ulice je prízančné. Ide o jedinú ulicu v Baťovanoch, na ktorej stáli domy s priznanou tehlou na fasádach. Domy na ďalších uliciach kolónie boli omietané. Tento odklon sa pripisuje najmä politickej situácii, predstavám Slovenského štátu o konzervatívnejšej tradičnejšej výstavbe.  Červená ulica je zároveň typovo najrozmanitejšou. Typový návrh jednodomu s garážou prevzatý zo zlínskeho stavebného oddelenia, doplňovali 3 typy dvojdomov. Tieto boli inováciami lokálneho stavebného oddelenia, ktoré viedol architekt František Juraj Fackenberg (1904-1972). Typ Šimonovany vychází z typového návrhu z roku 1936, doplnením bočných predsiení, ktoré nahrádzali chýbajúce pivničné priestory. Baťovany bojovali s vysokou spodnou vodou, na niektorých miestach nebolo možné realizovať podpivničené domy. Ďalšími typmi na najstaršej, Červenej ulici, sú Fackenberg I. realizovaný len jedenkrát a Fackenberg II. Oba nesú názov po svojom autorovi F. J. Fackenbergovi. 

V ďalšej fáze výstavby boli realizované omietané jednodomy a dvojdomy s využitím neomietaných detailov pod rímsou, na komínoch a po stranách okien, vo výkresovej dokumentácii sú označené ako Jednodom, Dvojdom I. a Dvojdom II. Tieto typy domov boli akousi prechodnou fázou od neomietaných domov na Červenej ulici k plnoomietaným domom typu AD od dalšího zlínského architekta Hynka Adamca (1910-1960). Ten sa stal najrozšírenejším typom dvojdomu v Baťovanoch a tvorí poslednú fázu výstavby domov, ktorá bola realizovaná východne od námestia. Ide o celoomietaný dom s valbovou strechou. Táto fáza výstavby dvojdomov bola typovo unifikovaná. Pokiaľ sa na Červenej ulici stretávame so striedaním typov domov či so striedaním odstupu od uličnej čiary, pri výstavbe v tejto oblasti (napr. ulice Slovanská, Kapitána Nálepku, Rooseveltova…) bol aplikovaný len typ dvojdomu AD a odstup od uličnej čiary je, až na malé výnimky, jednotný. 

V roku 1942 vypracoval Jiří Voženílek nový regulačný plán pre Baťovany. Výrazná zmena nastala západne od námestia, kde mala pôvodne vzniknúť štvrť rodinných domov v zrkadlovom odraze uličnej siete rodinných domov realizovaných východne od námestia. Regulačný plán upravuje túto štvrť tak, že rodinné domy sú tu menšinovou záležitosťou a dominujú jej nájomné alebo radové domy. Začiatkom 40. rokov boli realizované prvé radové domy tzv. šesťdomky a osmidomky (podľa počtu samostatných vstupov do domov), aj východne od námestia. Tieto domy v podstate lemujú námestie a sú tak akýmsi prirodzeným lineárnym začiatkom obytnej štvrte. Avšak na západnej strane prichádza k veľkej urbanistickej zmene. Ide o výrazný odklon od baťovského “pracovať kolektívne - bývať individuálne”. Túto tendenciu podporil aj regulačný plán z roku 1946, v ktorom sa kolektívne typy bývania ešte posilňujú a nahrádzajú predtým plánované plochy ihrísk a zelene. 

Podľa Voženílkovo regulačného plánu z roku 1946 sa pokračovalo aj po znárodení fabriky a premenovaní mesta z Baťovian na Partizánske. Postupne v ňom sledujeme odchýlky, avšak uličná sieť aj výškové pomery sú vo všeobecnosti rešpektované.          

Baťovské domčeky niekdajších Baťovian dnes nepodliehajú žiadnej pamiatkovej ochrane. Mnohé z nich teda strácajú svoj charakter a hodnotné detaily, sú necitilivo zateplované a prestavované.
Zaujímavým javom je Červená ulica. Ako jediná ulica, na ktorej stoja neomietané domy ukazuje akúsi snahu majiteľov o zachovanie jej charakteru. Hoci aj tu často dochádza k veľkým hmotovým zásahom, majitelia na fasádu vracajú vizuál neomietaných tehál, aj keď v podobe imitácií reženého muriva. Možno je to náznak toho, že ak by s nimi niekto pracoval a ukázal im cestu rešpektujúcej obnovy, k prestavbám by pristupovali citlivejšie.  

Napriek neexistencii pamiatkovej ochrany sa aj na obytných objektoch stále nájde množstvo pôvodne zachovaných prvkov. Najmä na kolektivnejších typoch domov (šesťdomky, osmidomky, bytovky) sa stretávame s pôvodnými brizolitovými a škrabanými omietakmi, ani jedna z týchto stavieb nie je zateplená. Najčastejšie miznúcim detailom sú pôvodné okná a dvere, ale ešte stále nájdeme pár objektov, kde sa zachovali. 

Prvou viditeľnou snahou o zachovanie obytného domu pôvodnych Baťovian je projekt Baťa point sídliaci v poldomku na Červenej ulici, ktorý realizuje mesto Partizánske v spolupráci s obiačnskym združením Fabrika umenia. 

 

KJ