František Juraj Fackenberg

František Juraj Fackenberg bol kľúčovou osobnosťou pri výstavbe Baťovian, jedného z baťovských satelitov na Slovensku. Baťovany, dnešné Partizánske a región Hornej Nitry, sa stali Facekbergovi domovom, v ktorom prežil polovicu svojho života. 

Narodil sa vo Viedni v roku 1904 rodičom Františkovi a Karle, ktorý mali rovnako ako František Juraj českú národnosť. Už v roku 1914 nachádzame záznam o jeho ďalšom pobyte v Brne, kde začal navštevovať obecnú a neskôr meštiansku školu, později  absolvoval aj Vyššiu priemyselnú stavebnú školu. Po štúdiách ako 19 ročný pracuje postupne v Brne a Prahe ako asistent, či asistent/projektant u staviteľov a architektov ako Adolf Bacher, Bohumír Čermák, profesor Karel E. Ort, František Berger, K. Jarolím a Václav Šurovský. V roku 1930 prichádza do Zlína, kde sa stáva zamestnancom stavebného oddelenia a nadšeným baťovcom. 

Fackenberg nepatril medzi popredných baťovských architektov, ktorých mená sa skloňujú v súvislosti s činnosťou zlínskeho stavebného oddelenia. Pripomeňme si aj fakt, že Fackenberg nemal akademické vzdelanie. Titul architekta mu bol udelený mimoriadne až v roku 1943, teda počas jeho pôsobenia vo firme Baťa. Napriek tomu zohral v baťovskom staviteľstve dôležitú úlohu. Tú, by bolo možné nazvať viac lokálnou, keďže ovplyvňoval výstavbu satelitov, v ktorých bola jeho prítomnosť citeľná. 

Jeho prvým baťovským satelitom, ako kontrolóra zahraničných stavieb podniku Baťa bol Švajčiarsky Möhlin, kde sa ocitol v rokoch 1932, 1935, a 1937. Okrem toho bol vyslaný v roku 1933 do Nemecka (Ottmuth, dnes Polsko), a v roku 1936 do Poľska (Chelmek) a Holandska (Best). Tieto miesta spomína v dotazníku, ktorý vypĺňal v roku 1953. Podnikové noviny Budovateľ (vychádzali v Baťovanoch) pri predstavovaní jeho osoby spomínajú tiež Borovo v Juhoslávii, ktoré Fackenberg v dotazníku neuviedol. Noviny tiež uvádzajú presné funkcie Fackenberga vo firme Baťa - najprv sa zaoberal návrhmi obchodných domov, potom bol určený ako kontrolór zahraničných stavieb podniku Baťa v Európe. Ďalej sa v článku priamo uvádza, že viedol výstavbu miest v Ottmute, Borove a vo Švajčiarsku. 

Do Möhlinu bol Fackenberg vyslaný v roku 1932 riadiť výstavbu satelitu, ktorý bol naprojketovaný v Zlíne. Bol zde aj v osudný deň, kedy mali vítať šéfa Tomáša Baťu, ako vieme, kvôli tragickej udalosti do Möhlinu nedorazil. Výstavba Möhlinského satelitu sa niekoľko rokov ťahala veľmi pomaly. Práce spomaľovali nutné administratívne zmeny v zámeroch výstavby na pozemkoch odkúpených firmou Baťa. Situácia sa však zmenila v roku 1935 (rok, ktorý udáva Fackenberg ako ďalší rok návštevy Möhlinu). Vzniká nová koncepcia satelitu, ktorá sa prispôsobuje lokálnym podmienkam. Pri implementácií týchto zmien stojí František Fackenberg. 

Najdlhšiu časť baťovského pracovného života strávil v Baťovanoch. V roku 1939 prichádza do Šimonovian, do obce, v ktorej začína vznikať nový baťovský satelit. V rovnakom roku sa stretáva s vtedajším šéfom Janem Antonínem Baťom (1898−1965), preznetuje mu možnosti zmien regulačného plánu v Šimonovanoch, rozhodnú o zmene zámeru výroby zo strojníckej na obuvnícku a pre budúci satelit sa volí názov Baťovany. Od tohto momentu výstavba v Baťovanoch značne napreduje. František Juraj Fackenberg sa stáva vedúcim lokálneho stavebného oddelenia, ktoré dohliada nad výstavbou továrne a priľahlého mesta. Stavebné oddelenie v Baťovanoch kontroluje projekty, vystavuje žiadosti o stavebné povolenia, kolaudácie, či riadi prípravu výstavby. Stavebné oddelenie tiež zohľadňuje lokálne podmienky (v prípade Baťovian vysoká spodná voda a močaristé pôdy), ktoré môžu mať vplyv na aplikáciu typových stavieb. A práve v tom vidíme najjasnejšiu stopu Fackenbergovho pôsobenia v Baťovanoch. Ide predovšetkým o výstavbu rodinných domov. Ak sa pozrieme na výstavbu najstaršej ulice v Baťovanoch, ktorá dnes nesie názov Červená ulica, vidíme, že typový dom podľa návrhov zo Zlína sa aplikoval len jedenkrát a to pri dvoch jednodomoch s garážou, V zápätí sa stretávame s novými typmi domov, pri ktorých vidíme vplyv stavebného oddelenia v Baťovanoch. Dva takého typy domov nesú názov podľa ich autora, sú to typy dvojdomov Fackenberg I. a Fackenberg II. Na archívnej výkresovej dokumentácii jasne vidíme jeho podpis ako autora projektu. Jeho vplyv je nepochybný aj pri ďalších typoch domov (typ Šimonovany, typ Dvojdom I., typ Dvojdom II., šesťdomky, osimidomky), ktoré boli lokálne upravované, avšak, ako je to vo firme Baťa časté, chýba podpis autora, čo hovorí o firemnej kultúre kolektívnej práce.

František Juraj Fackenberg bol vedúcou osobnosťou výstavby baťovských podnikov na celom území Slovenska. Tak mal pod sebou výstavbu v Batizovciach (Svit), ale i v menších odkúpených závodoch ako Bošany, či Pravenec. K baťovským majetkom na Slovensku patril aj Bojnický zámok s priľahlým panstvom. O tieto baťovské majetky sa Fackenberg staral a zaujímal tiež, o čom hovoria jeho nerealizované projekty pre Bojnice zo 40. rokov (štúdia Priemyselného využitia oblasti Bojnice a vystavenia rekreačného strediska, projekt penziónu pre 75 osôb…). 

Bojnice sa stanú aj jeho posledným miestom pôsobenia. Po tom, ako je fabrika v Baťovanoch zoštátnená, odchádza do Bojníc, kde sa stáva zamestnancom pobočky nitrianskeho Stavoprojektu. Fackenbergerovým posledným návratom k projekčnej činnosti bol návrh na výstavbu obytnej štvrte v Prievidzi, kde navrhoval výstavbu záhradného mesta, po krátkej dobe však zo zdravotných dôvodov požiadal o uvoľnenie z tohto postu. Jeho baťovské presvedčenie sa čoraz viac bilo s predstavami socialistickej projekcie sídel a po incidente s vyhorením veže bojníckeho zámku, za ktorý bol súdený a väznený hľadá svoje uplatnenie na inom mieste. Svoje miesto našiel v Krajskom nitrianskom múzeu v Bojniciach, kde prežilzáver svojho života prežil, zomrel v roku 1972.
 

 

KJ